Porezala som si dušu,
bez toho, že by som chcela stratiť to,
čo tak potrebujem.
Práve pre nekonečnosť milosrdenstva,
ktoré poznávam cez vlastné rany,
ho stále stále strácam strácam ...
A ľudia sú tak zraniteľní
ako vlákienka trojkvetu,
ktoré vpili kvapôčky rosy,
aby mohli vydávať prenádhernú vôňu ...
Súradnice našich vnútorných svetov
sú pre nás neznáme,
pre druhých úplne nepoznateľné ...
A ja ...
a ja vo svojom chaose . . .
ukrajujem z vecí,
ktoré mnou lomcujú
ALE TO SOM JA !
a čím viac ukrajujem
tým viac sa všetko rozrastá ..
až raz . . . ! ! !
(nie)
Až raz . . . sa nám potvrdí,
že . . .
všetci sme tak zraniteľní
a naše súradnice sú nepoznateľné
a sny sú,
aby sa nikdy nesplnili
. . . len pouhá palička,
o ktorú sa opieraš,
keď si si zlomila obe nohy . . .
Všetci sme tak zraniteľní
a chceme . . .
sny . . .
a . . .
blá blá blá
podrežem si žily na duši
(Kto ma odsúdi?)
Komentáre