V povetrí jesenných listov,
kde mozaiku vekov
pretínajú vlaky plaziace sa mostom
vlna za vlnou
zneje v symfónii Vltavy.
Ňou nesú sa labute
popri nábreží,
stávajú sa obrazom
v prechádzkach umelcov.
A nad tým prúdom času
stojí majestátna pečať histórie,
mlčky hľadí
zo sakrálnej vône,
ktorú križujú
staré zvuky konských kopýt.
A tak sa stojaca majestátnosť
s pohybom rieky
zlieva do duše Bohémie.
Komentáre